pozorovanie a rozhovor - sú najstaršie metódy sociálnej práce, ktoré spolu úzko súvisia a môžu poskytnúť ucelený obraz o prijímateľovi sociálnej služby. Počas rozhovoru ale i pozorovaním prijímateľa získava sociálny pracovník informácie o jeho súčasnom stave, o jeho problémoch, rodinnej situácii, príbuzných a pod. Získané informácie využívajú pri určení perspektívy a ďalších možností prijímateľa, určenia ďalších krokov pri riešení jeho problému.

povzbudenie – prijímateľ v adaptačnom procese, ale aj prijímateľ, ktorý má nejaký problém je neistý, má strach, bojí sa, že nebude akceptovaný. Pracovníci v priamom kontakte sa ho snažia povzbudiť, oceniť (pochváliť), uistiť ho, že nie je sám,...

tréning – učenie, opakovanie, nácvik – sociálny pracovník využíva najmä tréning pamäti rôznymi cvičeniami a hrami. Ostatní zamestnanci sociálneho úseku v spolupráci s ošetrujúcim personálom sa snažia opakovaním každodenných činnosti a nacvičovaním pomôcť prijímateľovi zachovať alebo rozvíjať jeho zručnosti.

nácvik slušného správania - neustálym opakovaním a pripomínaním viesť prijímateľa k pravidlám slušného správania (pozdraviť, poprosiť, zaklopať na dvere, nenadávať, ....)

metóda ventilácie – dovoliť prijímateľovi, aby sa vyrozprával, dať mu priestor, aby mohol hovoriť o svojich ťažkostiach a problémoch a tak odbúral napätie.